MYSLENIE
Základné myšlienkové operácie
Analýza a syntéza – rozčlenenie celku, spájanie častí
Abstrakcia a konkretizácia – vyčlenenie podstatných častí, aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny jav
Indukcia a dedukcia – vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov, od všeobecného poznatku k jednotlivému prípadu
Zovšeobecnenie– vystihnutie toho, čo majú objekty spoločné
Porovnávanie – zisťovanie podobnosti a odlišnosti
Analógia – odvodenie nového poznatku z poznania niečoho obdobného
Triedenie a klasifikácia – triedenie do tried podľa zhody alebo rozdielov
Formy myslenia
Pojem – zákl. jednotka myslenia, vyjadrenie podstatných znakov predmetu slovom - (Každé dieťa má rado hračky)
Súd – vyjadrenie vzťahu medzi dvoma pojmami (niečo tvrdíme, alebo popierame) - (Mišo je dieťa)
Úsudok – vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi - (Mišo má rád hračky)
USUDZOVANIE - cvičenie
Tri kravaty: pán Červený, Zelený a Čierny, zamestnanci jednej firmy, išli na obed. Jeden z nich mal uviazanú červenú, druhý zelenú a tretí čiernu
kravatu. „Všimli ste si“, povedal pán so zelenou kravatou, keď dojedli polievku, „ že farby našich kravát sú rovnaké, ako naše mená aj keď
nikto z nás nemá kravatu, ktorá by sa zhodovala s jeho menom?“ „Máte pravdu“, zvolal pán Červený. Kto mal kravatu akej farby?
Vývinové koncepty myslenia
Vývin racionálneho myslenia (Piaget)
Senzomotorické – 0-2 r. (od reflexov, k zložitejším reakciám; limitované ľuďmi, objektami)
Predpojmové – 2-4 r. (napodobňovanie, symbolická hra, kresba, obrazové predstavy)
Názorné myslenie – 4-7 r. (nepresné, egocentrické, málo flexibilné)
Pojmové myslenie – 7-11 r. (konkrétne, logické operácie, napr. sčítanie, zoradenie podľa poradia)
Abstraktné – od 11 r. (vyššie stupne abstraktných operácií)
Druhy myslenia
Konvergentné – uplatňuje sa v úlohách, ktoré majú len jediné možné riešenie, celá myšlienková činnosť sa uberá jediným smerom k nájdeniu
tohto riešenia, napr. úlohy v inteligenčných testoch
Divergentné – uplatňuje sa v úlohách, ktoré môžu mať viacero riešení, prípadne viacero možných postupov pri riešení, hľadá všetky možné
riešenia a vyberá tie najvhodnejšie
Všeobecná psychológia
Re: Všeobecná psychológia
REČ
Reč je nástroj myslenia a forma dorozumievania.
Vnútorná reč – podporuje myšlienkové operácie, je kratšia a útržkovitá
Vonkajšia reč – hovoríme čo si myslíme, cítime, prežívame, je plynulejšia a dlhšia, komunikácia v pravom zmysle
Reč je nástroj myslenia a forma dorozumievania.
Vnútorná reč – podporuje myšlienkové operácie, je kratšia a útržkovitá
Vonkajšia reč – hovoríme čo si myslíme, cítime, prežívame, je plynulejšia a dlhšia, komunikácia v pravom zmysle
Re: Všeobecná psychológia
INTELIGENCIA
Inteligencia vyjadruje všeobecnú schopnosť, ktorá umožňuje, aby človek konal primerane cieľu múdro, uvážlivo a efektívne narábal
s prostredím. Schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Neexistuje jednotná definícia inteligencie.
BORING, 1923 - Inteligencia je to, čo menia inteligenčný test.
Modely a koncepty inteligencie
Model kryštalizovanej a fluidnej inteligencie (Cattel)
- Fluidná – ide o vrodené danosti, nezávisí od skúseností; - stúpa do cca 18 roku života a potom jej úroveň postupne klesá
- Kryštalizovaná – nadobudnutá postupne, vzdelávaním, prostredím, kultúrou, od podnetov z prostredia, od výchovy, môže rásť až do
staroby
Dvojfaktorová teória (Sperman)
„g“ – označuje všeobecnú intelektovú schopnosť
„s“ – sú špecifické faktory
Teória viacnásobných inteligencií (Gardner)
- Logicko-matematická inteligencia
- Verbálna inteligencia
- Telesno-pohybová inteligencia
- Hudobná inteligencia
- Priestorová inteligencia
- Interpersonálna inteligencia
- Intrapersonálna inteligencia
Trojdimenzionálny model inteligencie (Guilfrd)
Operácie – kognicia, pamäť, divergentné myslenie, konvergentné myslenie, hodnotenie
Obsahy – figurálny, sémantický, symbolický, behaviorálny
Produkty – jednotky, triedy, vzťahy, systémy, transformácie, dôsledky
Meranie inteligencie
PLATÓN – obzvlášť talentovaní rodičia majú obzvlášť talentované deti, t.j. genialita sčasti geneticky dedí, ale schopnosti sa musia rozvíjať
vzdelávaním. Navrhoval použiť „skúšky inteligencie“ u detí, aby sa obzvlášť nadaným deťom mohlo dožičiť primeraného vzdelania, „testy inteligencie“ však neexistovali ...
BINET – 1905 vytvorenie prvého skutočného inteligenčného testu
Francúzska vláda zaviedla v roku 1881 školopovinnú dochádzku a poverila Bineta vypracovaním testu, ktorý by vytriedil pomalšie sa učiace deti, aby im mohla byť ponúknutá pomoc v špeciálnych školách
Inteligenčný kvocient
prvý inteligenčný test – Binet 1905
IQ termín – Stern 1911
IQ = počet správnych odpovedí, ktoré dosiahnu v priemere všetci rovnako starí ľudia
IQ = MV / FV x 100 (formulu „x 100“ doplnil Terman)
MV – mentálny vek – najvyšší vek, s ktorým sú spojené úlohy v teste, ktoré dieťa ešte dokáže vyriešiť
FV – fyzický vek – počet rokov človeka
(napr. 12-ročné dieťa, ktoré vyrieši len úlohy 10-ročného; IQ = 10/12 x 100 = 83)
Dnes počítame IQ na základe deviačnej odchýlky, t.j. porovnanie jedinca s priemerom jeho vekovej skupiny.
Pásma inteligencie
- od 20 = idiocia
- do 50 = imbecilita
- do 70 = debilita
- 71 – 79 = hraničné pásmo
- 80 – 89 = subnormná inteligencia
- 90 – 110 = priemerná inteligencia
- 111 – 140 = nadpriemerná inteligencia
- 141 a viac = genialita
Testy inteligencie
- verbálne, neverbálne (napr. figúry, príbehy, kocky, matrice), kombinované
Inteligencia vyjadruje všeobecnú schopnosť, ktorá umožňuje, aby človek konal primerane cieľu múdro, uvážlivo a efektívne narábal
s prostredím. Schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Neexistuje jednotná definícia inteligencie.
BORING, 1923 - Inteligencia je to, čo menia inteligenčný test.
Modely a koncepty inteligencie
Model kryštalizovanej a fluidnej inteligencie (Cattel)
- Fluidná – ide o vrodené danosti, nezávisí od skúseností; - stúpa do cca 18 roku života a potom jej úroveň postupne klesá
- Kryštalizovaná – nadobudnutá postupne, vzdelávaním, prostredím, kultúrou, od podnetov z prostredia, od výchovy, môže rásť až do
staroby
Dvojfaktorová teória (Sperman)
„g“ – označuje všeobecnú intelektovú schopnosť
„s“ – sú špecifické faktory
Teória viacnásobných inteligencií (Gardner)
- Logicko-matematická inteligencia
- Verbálna inteligencia
- Telesno-pohybová inteligencia
- Hudobná inteligencia
- Priestorová inteligencia
- Interpersonálna inteligencia
- Intrapersonálna inteligencia
Trojdimenzionálny model inteligencie (Guilfrd)
Operácie – kognicia, pamäť, divergentné myslenie, konvergentné myslenie, hodnotenie
Obsahy – figurálny, sémantický, symbolický, behaviorálny
Produkty – jednotky, triedy, vzťahy, systémy, transformácie, dôsledky
Meranie inteligencie
PLATÓN – obzvlášť talentovaní rodičia majú obzvlášť talentované deti, t.j. genialita sčasti geneticky dedí, ale schopnosti sa musia rozvíjať
vzdelávaním. Navrhoval použiť „skúšky inteligencie“ u detí, aby sa obzvlášť nadaným deťom mohlo dožičiť primeraného vzdelania, „testy inteligencie“ však neexistovali ...
BINET – 1905 vytvorenie prvého skutočného inteligenčného testu
Francúzska vláda zaviedla v roku 1881 školopovinnú dochádzku a poverila Bineta vypracovaním testu, ktorý by vytriedil pomalšie sa učiace deti, aby im mohla byť ponúknutá pomoc v špeciálnych školách
Inteligenčný kvocient
prvý inteligenčný test – Binet 1905
IQ termín – Stern 1911
IQ = počet správnych odpovedí, ktoré dosiahnu v priemere všetci rovnako starí ľudia
IQ = MV / FV x 100 (formulu „x 100“ doplnil Terman)
MV – mentálny vek – najvyšší vek, s ktorým sú spojené úlohy v teste, ktoré dieťa ešte dokáže vyriešiť
FV – fyzický vek – počet rokov človeka
(napr. 12-ročné dieťa, ktoré vyrieši len úlohy 10-ročného; IQ = 10/12 x 100 = 83)
Dnes počítame IQ na základe deviačnej odchýlky, t.j. porovnanie jedinca s priemerom jeho vekovej skupiny.
Pásma inteligencie
- od 20 = idiocia
- do 50 = imbecilita
- do 70 = debilita
- 71 – 79 = hraničné pásmo
- 80 – 89 = subnormná inteligencia
- 90 – 110 = priemerná inteligencia
- 111 – 140 = nadpriemerná inteligencia
- 141 a viac = genialita
Testy inteligencie
- verbálne, neverbálne (napr. figúry, príbehy, kocky, matrice), kombinované
Re: Všeobecná psychológia
MOTIVÁCIA
Motivácia je vnútorná sila organizmu, ktorá aktivuje a usmerňuje správanie k istým cieľom.
Motív chápeme ako podnet ku správaniu.
Typy teórií motivácie
- Pudové (hlavný význam sa pripisuje pudom a fyziologickým potrebám)
- Incentívne (hlavný význam sa pripisuje vonkajším udalostiam)
Teoretické zložky motivácie
- Arousal – funkcia dráždivosti, špecifické a nešpecifické nerv. dráhy dodávajú intenzitu, od pasivity po extázu
- Homeostatické mechanizmy – vyrovnávajú stav cez automatické mechanizmy CNS (avšak organizmus nemá po nadobudnutí rovnováhy trvalo statický stav
- Drive – „pud“, vrodený mechanizmus, zameraný na uspokojenie základných biologických potrieb
- Inštinkt – ustálený, geneticky podmienený vzorec správania, druhovo špecifický (sťahovanie vtákov)
- Incentiva – podnet, ktorý tlačí človeka do činnosti zvonka (čokoláda, pivo, známka)
Druhy motivačných síl
- Potreby - vyvíjajú sa na vrodenom základe; javia sa ako núdza a nedostatok
- Záujmy – sú sociálne podmienené (kultúra prostredia, výchova)
- Postoje – ide o reakcie určitým spôsobom, nadobudnuté učením, skúsenosťou
- Hodnoty/Normy – určujú životný štýl (výchova v rodine, ideály spoločnosti), „normy správneho života“ (hierarchia hodnôt)
Motivácia je vnútorná sila organizmu, ktorá aktivuje a usmerňuje správanie k istým cieľom.
Motív chápeme ako podnet ku správaniu.
Typy teórií motivácie
- Pudové (hlavný význam sa pripisuje pudom a fyziologickým potrebám)
- Incentívne (hlavný význam sa pripisuje vonkajším udalostiam)
Teoretické zložky motivácie
- Arousal – funkcia dráždivosti, špecifické a nešpecifické nerv. dráhy dodávajú intenzitu, od pasivity po extázu
- Homeostatické mechanizmy – vyrovnávajú stav cez automatické mechanizmy CNS (avšak organizmus nemá po nadobudnutí rovnováhy trvalo statický stav
- Drive – „pud“, vrodený mechanizmus, zameraný na uspokojenie základných biologických potrieb
- Inštinkt – ustálený, geneticky podmienený vzorec správania, druhovo špecifický (sťahovanie vtákov)
- Incentiva – podnet, ktorý tlačí človeka do činnosti zvonka (čokoláda, pivo, známka)
Druhy motivačných síl
- Potreby - vyvíjajú sa na vrodenom základe; javia sa ako núdza a nedostatok
- Záujmy – sú sociálne podmienené (kultúra prostredia, výchova)
- Postoje – ide o reakcie určitým spôsobom, nadobudnuté učením, skúsenosťou
- Hodnoty/Normy – určujú životný štýl (výchova v rodine, ideály spoločnosti), „normy správneho života“ (hierarchia hodnôt)
Re: Všeobecná psychológia
MASLOWOVA HIERARCHIA POTRIEB
Pyramída potrieb
1. Fyziologické potreby
2. Potreba bezpečnosti, uspokojenia
3. Potreba lásky a spolupatričnosti
4. Potreba uznania, potreba „byť užitočný“
5. Potreba niečo dosiahnuť
6. Potreba ocenenia
7. Potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál (sebarealizácia)
Uspokojovanie potrieb sa deje na úrovni od fyziologických cez psychologické až k potrebám sebaaktualizujúcim (hladný študent sa ťažko sústredí, chorý zamestnanec nevládze pracovať, ...)
Pyramída potrieb
1. Fyziologické potreby
2. Potreba bezpečnosti, uspokojenia
3. Potreba lásky a spolupatričnosti
4. Potreba uznania, potreba „byť užitočný“
5. Potreba niečo dosiahnuť
6. Potreba ocenenia
7. Potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál (sebarealizácia)
Uspokojovanie potrieb sa deje na úrovni od fyziologických cez psychologické až k potrebám sebaaktualizujúcim (hladný študent sa ťažko sústredí, chorý zamestnanec nevládze pracovať, ...)
Re: Všeobecná psychológia
VÔĽOVÝ PROCES A JEHO FÁZY
Vôľa je súhrn vedomých a nevedomých procesov, ktoré podporujú proces dosahovania cieľov napriek výskytu konkurujúcich podnetov.
Fázy vôľového procesu
1. Zvažovanie, boj motívov
2. Rozhodnutie
3. Vykonanie/realizácia
Vôľa je súhrn vedomých a nevedomých procesov, ktoré podporujú proces dosahovania cieľov napriek výskytu konkurujúcich podnetov.
Fázy vôľového procesu
1. Zvažovanie, boj motívov
2. Rozhodnutie
3. Vykonanie/realizácia
Re: Všeobecná psychológia
EMÓCIE/CITY
Citom, emóciou nazývame prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom.
Emócie charakterizuje
- Polarita – (kladné vs. záporné)
- Trvanie – od niekoľkých sekúnd, až po roky
- Aktuálnosť – neopakovateľnosť raz prežitého zážitku
- Nákazlivosť – ľahko sa prenášajú na iné osoby
- Adaptácia – opakovanie emočného podnetu zoslabuje jeho účinky
- Ambivalencia – prežívanie vzájomne sa vylučujúcich citov k podnetu
Výrazy emócií (základné citové kvality) – šťastie, radosť, znechutenie, prekvapenie, smútok, hnev, strach
Druhy emócií
Nižšie
- Afekty – silné a relatívne krátke citové reakcie spojené s vegetatívnymi zmenami (patický afekt)
- Nálady – reaktívne dlhotrvajúce kladné alebo záporné citové stavy (depresívna, manická, úzkostná)
- Vášne – dlhotrvajúce pozitívne; je zdrojom energie, vytrvalosti a vôle
Vyššie – sú vlastné iba ľuďom (intelektuálne, estetické, etické, sociálne, náboženské)
Citom, emóciou nazývame prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom.
Emócie charakterizuje
- Polarita – (kladné vs. záporné)
- Trvanie – od niekoľkých sekúnd, až po roky
- Aktuálnosť – neopakovateľnosť raz prežitého zážitku
- Nákazlivosť – ľahko sa prenášajú na iné osoby
- Adaptácia – opakovanie emočného podnetu zoslabuje jeho účinky
- Ambivalencia – prežívanie vzájomne sa vylučujúcich citov k podnetu
Výrazy emócií (základné citové kvality) – šťastie, radosť, znechutenie, prekvapenie, smútok, hnev, strach
Druhy emócií
Nižšie
- Afekty – silné a relatívne krátke citové reakcie spojené s vegetatívnymi zmenami (patický afekt)
- Nálady – reaktívne dlhotrvajúce kladné alebo záporné citové stavy (depresívna, manická, úzkostná)
- Vášne – dlhotrvajúce pozitívne; je zdrojom energie, vytrvalosti a vôle
Vyššie – sú vlastné iba ľuďom (intelektuálne, estetické, etické, sociálne, náboženské)
Re: Všeobecná psychológia
FRUSTRÁCIA
Frustrácia je zmarenie aktivity smerujúcej k určitému cieľu (neprekonateľné prekážky).
Spôsoby riešenia frustračnej situácie
- submisívne vzdanie sa
- prekonanie prekážky
- obídenie prekážky
- hľadanie náhradného cieľa
- únik z frustračnej situácie
KONFLIKT
Konflikt definujeme ako stretnutie dvoch protichodných tendencií, približne rovnakej intenzity.
Lewin – základné typy konfliktu
Priblíženie – Priblíženie
Priblíženie – Vyhnutie
Vyhnutie – Vyhnutie
STRES
Stres predstavuje vnútorný stav človeka, ktorý je buď niečím ohrozovaný, alebo ohrozenie očakáva.
Stres je prežívaný v spojení s negatívnymi emóciami alebo potlačenými pozitívnymi emóciami.
Stresové podnety (stresory)
- Fyzikálne – hluk, tlak, chlad, ...
- Chemické – škodlivé látky, infekcie, toxíny, ...
- Psychické – nároky v práci, šikana, vyhrážanie, útoky, ...
- Emočné – zamilovanie, strata partnera, napätie, ...
- Eustres (extrémne príjemné, pozitívny stres) - distres (extrémne nepríjemné)
Frustrácia je zmarenie aktivity smerujúcej k určitému cieľu (neprekonateľné prekážky).
Spôsoby riešenia frustračnej situácie
- submisívne vzdanie sa
- prekonanie prekážky
- obídenie prekážky
- hľadanie náhradného cieľa
- únik z frustračnej situácie
KONFLIKT
Konflikt definujeme ako stretnutie dvoch protichodných tendencií, približne rovnakej intenzity.
Lewin – základné typy konfliktu
Priblíženie – Priblíženie
Priblíženie – Vyhnutie
Vyhnutie – Vyhnutie
STRES
Stres predstavuje vnútorný stav človeka, ktorý je buď niečím ohrozovaný, alebo ohrozenie očakáva.
Stres je prežívaný v spojení s negatívnymi emóciami alebo potlačenými pozitívnymi emóciami.
Stresové podnety (stresory)
- Fyzikálne – hluk, tlak, chlad, ...
- Chemické – škodlivé látky, infekcie, toxíny, ...
- Psychické – nároky v práci, šikana, vyhrážanie, útoky, ...
- Emočné – zamilovanie, strata partnera, napätie, ...
- Eustres (extrémne príjemné, pozitívny stres) - distres (extrémne nepríjemné)