Všeobecná psychológia

Témy k štúdiu sociálnej práce, odporúčaná literatúra, informácie o vysokých školách, ktoré vyučujú sociálnu prácu a podobne.
Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 8. Novembra 2017, 07:18

Všeobecná psychológia.

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 22:19

Definícia psychológie
PSYCHÉ (duša), LOGOS (slovo)
- veda o prežívaní a správaní človeka
D. Kováč: psychológia je veda o psychickej regulácii správania

Psychologické kategórie
Stimulácia – podnecovanie, vonkajší alebo vnútorný podnet
Organizmus – biologické determinanty, CNS
Prežívanie – vnútorný svet človeka, obsah prítomný vo vedomí
Správanie – vonkajšia (pohybová) alebo vnútorná (psychická) aktivita človeka, interakcia s prostredím
Vedomie a nevedomie – obsah mysle, ktorého sme si vedomí oproti potlačeným túžbam, strachom, neuvedomovaným pudom a zážitkom
(predtým prítomným vo vedomí)
Psychická regulácia – vedomé, aktívne prispôsobovanie sa okoliu, prispôsobovanie okolia svojim potrebám alebo prispôsobovanie seba samého
(sebaregulácia)

Klasifikácia duševných javov
Psychické procesy – umožňujú poznávať vnútorný i vonkajší svet, sú rýchlejšie ako ostatné psychické javy (napr. vnímanie, učenie,
myslenie)
Psychické stavy – duševné rozpoloženie, ktoré ovplyvňuje duševnú činnosť (napr. nálada, pozornosť, únava)
Psychické vlastnosti – sú dlhodobé, relatívne stabilné (napr. charakterové vlastnosti, vlastnosti temperamentu)

História psychológie
Predvedecké obdobie
Antika – prvé otázky a pojmy súvisiace aj s dnešnou psychológiou (Aristoteles, Sokrates, Platón)

Nativizmus verzus empirizmus
Nativizmus – základné životné vedomosti sú vrodené (Deskartes)
Empirizmus – všetky vedomosti sú získané (Lock)
R. Descartes (1596-1620) – človek sa rodí so základňou vedomostí, materiálne ľudské telo funguje ako stroj, duša je číre vedomie
J. Locke (1632-1704) – pri narodení je obsah mysle ako nepopísaná tabuľa (tabula rasa), psychické javy sa dajú poznať len na základe osobnej
skúsenosti

Psychológia ako veda – Vedecké obdobie
Wilhelm WUNDT (1832- 1920)
1879 – prvé psychologické laboratórium v Lipsku, psychofyzika, základná metóda introspekcia, predmet skúmania – obsah vedomia, prežívanie

Psychologické školy – hlbinná psychológia
PSYCHOANALÝZAS. FREUD (1856-1939)
– základné pojmy:
- NEVEDOMIE – determinuje celý duševný život a správanie
- LIBIDO – pud života (užšie), pud telesnej slasti (širšie), libido má predovšetkým sexuálny charakter
- PUD DEŠTRUKCIE – pud smrti, prejavy agresivity

INDIVIDUÁLNA PSYCHOLÓGIAA. ADLER (1850-1937)
Východisková sila je túžba po moci (sebauplatnení), komplex menejcennosti, rodinné konštelácie

ANALYTICKÁ PSYCHOLÓGIAC.G.JUNG (1875-1961)
- NEVEDOMIE – princíp tvorenia, osobné nevedomie - najmä komplexy, kolektívne nevedomie – archetypy

NEOPSYCHOANALÝZA – nevedomá regulácia správania, primárny vplyv kultúry a medziľudských vzťahov (nie libida)
(K.Homeyová, E.Fromm, D.Rappaport, H.Sulivan)

BEHAVIORIZMUSJ.B.WATSON (1878-1958) = predmet psychológie je správanie
- odmietal vedomie = čierna skrinka (black box)
- odmietal psychický medzičlen, ktorý nie je objektívne merateľný
- zmenami vonkajších podnetov možno vytvoriť človekaľubovoľného založenia
-odmietal dedičnosť, ale aj význam postojov, hodnôt a vzťahov
E.CH.TOLMAN, B.F..SKINNER
- vmedzerená premenná - motívy, inteligencia, pamäť, sociálno/kognitívna teória učenia (A.BANDURA),
- observačné učenie

GESTALTPSYCHOLÓGIAM.WERTHEIMER (1880-1943) – gestalt=tvar, štuktúra
- celok dominuje nad časťami
- predmet: najmä vnímanie (pohyb), myslenie, osobnosť (spolu so svojím okolím tvorí životné pole)

PSYCHOLINGVISTIKAN.CHOMSKY (1928) – sledovanie mentálnych štruktúr potrebných pre porozumenie jazyka a jeho produkciu

FENOMENOLOGICKÝ PRÍSTUP
Predmet štúdia: prežívanie, otázky svedomia, zodpovednosti, slobodnej voľby
- hlavná príčina správania-subjektívne interpretácie vonkajších a vnútorných udalostí

Európsky smer – existenciálna analýza (hranice, zmysel života, izolácia (Frankl)
Americký smer – humanistická psychológia, tzv. „tretia cesta“- pozitívne aspekty ľudskej psychiky (+ altruizmus a láska)
A.H.MASLOW (1908-1970) – vlastná koncepcia normality, skúmanie potrieb
C.ROGERS (1902-1987) – jednotlivec berie na seba zodpovednosť za riešenie svojich vlastných problémov

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 22:28

ROZDELENIE PSYCHOLOGICKÝCH VIED

Základné/teoretické – psychológia: všeobecná, vývinová, sociálna, biologická, psychopatológia, psychológia osobnosti
Aplikované – psychológia: klinická, poradenská, pedagogická, pracovná, forenzná, vojenská

Metódy získavania faktov
PRIAME
Pozorovanie – základná metóda psychológie, úmyselné (zámerné) vnímanie správania, introspekcia (sebapozorovanie) a extrospekcia (pozorovanie iných)
Klady – prirodzené podmienky
Zápory – subjektivita pozorovateľa, časová náročnosť

Experiment – verifikácia hypotéz, aktívne pôsobenie na podmienky javov a procesov s cieľom navodiť očakávané zmeny
- Laboratórny – laboratórne podmienky, využitie meracích prístrojov
- Terénny – prirodzené podmienky v teréne
- Prirodzený – prechodná forma medzi experimentom a pozorovaním

Experiment ex post facto
- špecifický typ – začína sa analýzou závislej premennej (známky v škole, úroveň vzdelania) a k nej sa priraďujú nezávislé premenné (spätne sa sleduje ich vplyv)
Klady- kontrolovateľnosť, opakovateľnosť, väčšia objektívnosť
Zápory – umelé podmienky, komplikujúca úloha experimentátora

NEPRIAME (exploratívne)
Anamnéza – popis minulých zážitkov a udalostí (subjektivita – o sebe; objektivita – rodičia, vychovávatelia)
- Rodinná- zdravotný stav a sociálne pomery rodiny klienta
- Osobná – doterajší telesný a psychický vývin klienta

Rozhovor – cieľavedomé rozprávanie za účelom získania informácií o sledovanej problematike; pomocná metóda
- Neštandardizovaný- klient voľne rozpráva + pomocné otázky
- Štandardizovaný – klient odpovedá na presné otázky v ustálenom poradí

Dotazník – ustálený, štandardizovaný súbor otázok v písomnej forme
Dotazníky môžu byť: merajúce špecifické rysy, diagnostikujúce klinické syndrómy, individuálne, skupinové, dotazníky záujmov, postojov, hodnôt
Druhy otázok
- otvorené (voľné odpovede)
- uzavreté (vopred stanovené možnosti)

Test – súbor úloh, ktorého cieľom je určiť úroveň meraných psychických javov klienta, je identický pre všetky skúmané osoby
Základné požiadavky: štandardizovanosť (porovnateľnosť s výsledkami, ktoré boli v teste dosiahnuté v populácii), reliabilita (spoľahlivosť pri opakovaní), validita (platnosť, presnosť merania)
- Testy výkonnosti – schopností (najmä inteligencie), vedomostí (didaktické testy).
- Testy osobnosti – skúmajú temperament, charakter, postoje, motiváciu, záujmy, citové a vôľové vlastnosti. (verbálne, neverbálne

Analýza produktov činnosti– odrážajú rôzne stránky osobnosti tvorcu, hodnotí sa obsah, spôsob a technika prevedenia (písomné práce – slohy, listy, denníky, výtvarné práce – kresby, výtvory z rôznych hmôt (hlina, plastelína), výsledky pracovnej činnosti).

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 22:34

MOZGOVÉ HEMISFÉRY/ MOZGOVÁ KÓRA

Mozgové hemisféry – najvyššia zložka mozgu, centrá zmyslových orgánov, motorické centrá, vedomé pohyby, myslenie, reč

Ľavá hemisféra – vyjadrovanie prostredníctvom jazyka, logické a analytické aktivity
Pravá hemisféra – priestorové vnímanie a predstavivosť, pochopenie emócií

Corpus callosum – zväzok nervových vlákien, ktorý spája hemisféry

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 22:35

KOGNITÍVNE PROCESY

Umožňujú človeku vytvárať si subjektívny obraz vonkajšieho sveta, ale aj vnútorného prostredia, orientovať sa v ňom a vysvetľovať si ho.
(pociťovanie a vnímanie, predstavivosť, obrazotvornosť a fantázia, pozornosť, pamäťové procesy, myslenie, reč)

Pociťovanie – podáva základné informácie o vonkajšom svete; je to jednoúrovňový proces – dráždenie senzora vyvolá prostredníctvom
aferentných dráh POCIT

POCIT – základná jednotka, odraz jednotlivej vlastnosti predmetu alebo javu
- Pocity vonkajšie: diaľkové (distančné) – zrak, sluch, čuch dotykové (kontaktné) – chuť, hmat
- Pocity vnútorné: proprioreceptory – pohyb, poloha, rovnováha; vnútornostné – dýchanie, trávenie, vylučovanie, sex, krvný obeh...

Pocitový prah – citlivosť zmyslov
Pociťovanie je prejavom citlivosti. Citlivosť má však svoje hranice.

Dolný prah – najmenšia miera intenzity podnetu, ktorú zmyslovým vstupom už zaevidujeme. Ak je množstvo menšie, tak ho neevidujeme
(podprahové hodnoty)
Horný prah – najväčšia miera intenzity podnetu, ktorú zmyslovým vstupom ešte zaevidujeme. Ak je množstvo väčšie, tak ho neevidujeme
(nadprahové hodnoty)

Citlivosť zmyslov
Príklady minimálnych prahových podnetov
ZRAK – plameň sviečky vidno v jasnej noci na 48 km
SLUCH – tikot hodiniek počuť na 6 m
CHUŤ – lyžicu cukru rozlíšime v asi 10 litroch vody
ČUCH – kvapku parfumu rozptýlenú do 6 miestností
HMAT – mušie krídlo cítime dopadnúť na tvár z 1 cm

Vnímanie – je viacúrovňový proces spustený pociťovaním, vzniká súčinnosťou analyzátorov pri odrazení vonkajšieho a vnútorného sveta,
výsledkom je VNEM.

VNEM – komplexný odraz predmetu alebo javu, pričom sa uplatňujú aj procesy pamäti, myslenia, pozornosti; - nie je len ich jednoduchým
súčtom pocitov.

Charakteristiky vnímania
centrovanosť (odčlenenie figúry od pozadia), apercepcia (vplyv minulej skúsenosti), pregnantnosť (dotváranie
neúplného vnemu), konštantnosť (rovnakosť vnímania za zmenených okolností napr. v inej polohe), transpozícia (melódia v inej stupnici),
vzťah časť-celok (vnímam skôr celok ako časť).

DRUHY vnímania
- Vnímanie tvaru – hmat, zrak, očné pohyby
- Vnímanie priestoru – sluch, zrak – zaostrovanie, akomodácia, binokulárne videnie
- Vnímanie hĺbky a vzdialenosti – sluch, hmat, zrak – akomodácia, pohybová paralaxa
- Vnímanie pohybu – sluch, hmat, zrak – predmet sledujeme očami
- Vnímanie času – následnosť zmien, potrebná skúsenosť, značná subjektivita
- Sociálne vnímanie – skúsenosť, atraktivita objektov, haló efekt

OSOBITOSTI vnímania – skreslené vnímanie podnetu, zmyslové klamy, geometricko-optické klamy, pareidólie (dopĺňanie vnemov), ilúzie
(mylný vnem na základe skutočného podnetu)

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 22:42

PREDSTAVIVOSŤ

Predstavy – sú názorné obrazy predmetov alebo javov, ktoré v danom momente nevnímame. Tvoria most medzi vnímaním a myslením.

Vlastnosti predstáv – menej jasné, kratšia životnosť, neúplné, útržkovité, menej stále

Vybavovanie – podľa asociačných zákonov, ktoré delíme na:
primárne = dotyk v priestore a čase, podobnosť a kontrast
sekundárne = novosť, čerstvosť, častosť, živosť

Typy predstavivosti - zraková, sluchová, pohybová, zmiešaná

Druhy predstáv – následné obrazy ( po intenzívnom pôsobení podnetu)
- pamäťové (konkrétne alebo všeobecné)
- fantazijné (rekonštruujúce, tvorivé, bdelé snenie)
- eidetické (takmer charakter vnemu)
- halucinácie (jednoduché alebo komplexné patologické predstavy)

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 22:58

TVORIVOSŤ

Obrazotvornosť (fantázia) – utváranie predstáv takých predmetov a javov, ktoré sme v danej podobe nikdy nevideli

Tvorivosť – netradičné prístupy a konštrukcie niečoho nového, originálneho aj nereálneho

Fázy tvorivého procesu
- prípravná - zbieranie materiálu
- inkubačná - kombinácia predstáv v podvedomí
- iluminačná - nájdenie riešenia, inšpirácie
- verifikačná presná formulácia, overenie

Činitele tvorivosti
Guilford – tvorivosť patrí do divergentného myslenia a je charakterizovaná činieľmi:
- fluencia (pohotovosť, rýchlosť asociačných obsahov)
- flexibilita (pružnosť, nie stereotyp)
- originalita (neobvyklosť, pôvodnosť)
- elaborácia (zmysel pre detaily riešenia)
- senzibilita (citlivosť na problém a možné riešenia)
- redefinícia (umenie dať veciam nový význam)

TVORIVOSŤ = INTELIGENCIA

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 23:01

POZORNOSŤ

Pozornosť je výberovo zameraná sústredenosť psychickej činnosti na určitý objekt alebo dej (ako svetlo reflektora).
Vyskytuje sa len z inými psychickými javmi alebo procesmi, samostatne neexistuje.

Druhy pozornosti
Neúmyselná – nezávislá od vôľovej aktivity
- závislá od momentálneho nastavenia –emočný stav, potreby, záujmy
- dôležité sú vlastnosti podnetu (napr. sila, novosť, kontrast)
Úmyselná – vyžaduje určitý stupeň vôľového úsilia

Vlastnosti pozornosti
- kapacita – daná počtom prvkov, ktoré zachytíme naraz, známe 7+/- 2
- koncentrovanosť – schopnosť dlhšie udržať pozornosť
- intenzita – vysoká sústredenosť
- rozdelenie alebo distribúcia – robiť viac vecí na raz;stálosť a fluktuácia – schopnosť potlačiť výkyvy pozornosti

Zmeny pozornosti
- vigilancia (stála dlhodobá, nepretržitá pozornosť, klesá cca po 30 minútach)
- dekoncentrácia (sťažené sústredenie)
- rozptýlenosť (prebiehanie od jednej veci k druhej)
- paraprosexia (zlyhanie pozornosti pri veľkom napätí – napr. chybný štart).

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 23:22

PAMÄŤ

Pamäť je odraz minulého prežívania a správania vo vedomí človeka.

Rozdelenie
Krátkodobá - dlhodobá
Explicitná (úmyselná) - implicitná (neúmyselná)

Pamäť nefunguje ako záznamník, s obsahom aktívne pracuje.

Procesy pamäti
Zapamätávanie/vštepovanie – vštepovanie nového materiálu spojené so selektívnou pozornosťou, pamäť uskladňuje podobné a príbuzné informácie do spoločného strapca (cluster)
- Krátkodobá - „magická sedmička“, úloha parkoviska
- Dlhodobá - v princípe neobmedzená kapacita
ENGRAM – pamäťová stopa

Pamätanie/podržanie a zabúdanie/retencia
Činitele podržania (sila spoja – cluster, nácvik, opakovanie, význam pre život, transfer)
Prejavy zabúdania (oslabenie spoja, strata faktov, neistota)
Zákonitosti zabúdania (teória rozpadu, interferencia – retroaktívny a proaktívny útlm)
Krivka zabúdania (Ebbinghaus)

Dôvody zabúdania - nevyužívanie informácie, neustály prísun nových informácií, výhody zabúdania

Vybavovanie – 3 formy
Znovupoznanie ( prejavuje sa po opätovnom stretnutí s podnetom)
Spomínanie (hľadanie asociačných spojov v pamäti, snaha dostať obsah z dlhodobej od krátkodobej pamäti)
Reprodukcia (priame vybavenie zapamätaného)

Druhy pamäti
Procedurálna – vytvára sa nácvikom a podmieňovaním, týka sa zručností, aj bez sústredenia (šport, hudobné nástroje)
Sémantická – zakladá sa na myslení a symbolickom zobrazení poznatkov (napr. Bratislava je hlavné mesto)
Epizodická – týka sa subjektívnych udalostí, zážitkov, vybavenie vyžaduje sústrediť pozornosť
Blesková – náhle získané informácie, silne emočne sýtené (prvý bozk, katastrofa)
Senzorická – iba niekoľko sekúnd, vizuálna (ikonická), sluchová (ozvenová), taktilná (spojená s miestom)

Poruchy pamäti
Kvantitatívne
Hypermnézia – niektoré zložky zvýšené na úkor ostatných, zbytočné podrobnosti
Hypomnézia – oslabenie všetkých, alebo niektorých zložiek
Amnézia – ohraničená strata pamäťových stôp
Kvalitatívne
Paramnézia – chýbajúca časť spomienky nahradená nepravým obsahom, bez uvedomenia
Ekmnézia – porucha časovej lokalizácie spomienky
Kryptomnézia – klamná interpretácia spomienky, (déja vu)

Fázy pamäti
- dlhodobý sklad informácií (hodiny, mesiace, roky)
- tu vzniká pamäťová „stopa“, ktorá navodí určité štrukturálne zmeny v mozgu, podmienkou utvorenia stopy je čas
- mechanizmom uloženia je opakovanie v krátkodobej pamäti, spracovávanie a integrovanie nových informácií

Užívateľov profilový obrázok
Peter
Administrátor
Príspevky: 40
Dátum registrácie: 3. Novembra 2017, 10:41

Re: Všeobecná psychológia

Príspevok od užívateľa Peter » 30. Januára 2018, 23:30

UČENIE

Rozdiel medzi klasickým a inštrumentálnym / operačným podmieňovaním:
Klasické podmieňovanie - objekt je PASÍVNY
Inštrumenálne podmieňovanie = objekt je AKTÍVNY

Klasické podmieňovanie (I.P.Pavlov)
Fyziológ Pavlov skúmal procesy trávenia. Všimol si, že psy viac slinia, keď im jeho asistenti prinášajú potravu, a že slinia i vtedy, keď ešte
nemôžu zahliadnuť asistenta ani potravu. Pavlova začal tento jav zaujímať a rozhodol sa ho systematicky skúmať. Neskôr v roku 1918
zadefinoval „klasické podmieňovanie“.
Jedlo = nepodmienený podnet (UCS)
Slinenie = nepodmienená reakcia (UCR)
Zvonenie = najskôr neutrálny podnet, neskôr podmienený podnet (CS)
Slinenie po zvonení = podmienená reakcia (CS)

Inštrumentálne podmieňovanie (E.L.Thorndike, B.F.Skinner)
Thorndike skonštruoval „problémovú skrinku“ pre mačky, v ktorej sa nachádzalo niekoľko páčok. Jedna z nich bola určená na otvorenie dverí.
Pred klietkou sa nachádzalo jedlo. Keď dal mačku do klietky, začala chaoticky pobehovať a zo všetkých síl sa pokúšala dostať von. Po nejakom
čase náhodou stlačila správnu páčku a podarilo sa jej to. Pri každom ďalšom pokuse stlačila mačka správnu páčku čoraz rýchlejšie, a po
niekoľkých opakovaniach ju stlačila hneď po vložení do klietky. Skrz jedlo (resp. vyslobodenie) bola táto činnosť posilnená.
Skinner pracoval s potkanmi a holubmi.
Experimenty:
- potkan 1 dostal jedlo, keď stlačil páčku
- potkan 2 vypol pomocou páčky el. prúd v podlahe
- potkan 3 dostal elektrošok, keď stlačil páčku.
Po niekoľkých opakovaniach stláčali potkan 1 a 2 páčku stále častejšie, kým potkan 3 sa vyhýbal stláčaniu páčky.
- Pozitívne posilnenie – posilňuje reakciu, po ktorej nasleduje dodanie potravy, vypnutie el. prúdu;
- Negatívne posilnenie – po reakcii nasleduje averzívna udalosť, ktorá znižuje pravdepodobnosť ďalšej reakcie (el. šok, odopretie potravy).

Učenie vhľadom (W.Kohler)
Kohler s Wetheimerom zaviedli do psychológie pojem „učenie vhľadom“ – riešenie určitého problému je možné nájsť reštrukturovaním
vnímania prostredia, kedy zrazu prebehne – AHA-zážitok (riešenie bolo objavené). Tento „vhľad“ označovali autori za znak „premýšľania“.
Pokusy so šimpanzmi:
Banány zavesili na strop tak, aby ich zviera nedočiahlo. Sultán (najmúdrejší šimpanz) sa pokúšal za nimi skákať, ale bez úspechu. Sadol si
a pozoroval situáciu – v klietke sa nachádzalo niekoľko debien. Náhle sa zviera zdvihlo, zobralo jednu debnu a postavilo ju pod banány (aha!).
Keďže tá nestačila, zobralo ďalšiu a postavilo „vežu“, z ktorej banány dosiahlo. Toto naučené správanie pri opakovaných pokusoch prebehlo bez
potreby posilnenia.

Sociálne učenie (A.Bandura)
Učenie odzeraním od modelu a napodobňovanie správania; - dôležitosť modelu; - imitácia žiadaného správania vs. chybná interpretácia (čo je
predmetom učenia?)

Napísať odpoveď